Nedajú mu pokoj: Skupina poslancov sa pre paragraf 363 obrátila na Ústavný súd
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) ubezpečoval, že podanie nie je zamerané osobne voči súčasnému generálnemu prokurátorovi, čo však nevyznieva presvedčivo vzhľadom na opakované spochybňovanie generálneho prokurátora viacerými predstaviteľmi koalície.
Skupina poslancov Národnej rady (NR) SR za SaS a OĽANO sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti s využívaním podľa nich údajne “sporného paragrafu” 363 Trestného poriadku (TP). Poslanci chcú vedieť, či spôsob, akým ustanovenie generálny prokurátor Maroš Žilinka využíva, je v súlade s Ústavou SR. V piatok o tom informoval poslanec Alojz Baránik (SaS).
Politizácia právneho štátu
Ide o nóvum pýtania sa ústavných sudcov na “spôsob” využívania právomocí, ktoré sú v plnej ústavou aj zákonmi delegovanej právomoci šéfa prokuratúry. Keďže ten nastavil prísne objektívny meter, ktorý nemusí byť v súlade s politickými predstavami “očisty” predstaviteľov vládnej koalície, stal sa Maroš Žilinka terčom spochybňovanie, kritiky, aj takýchto pokusov proti férovému dohľadu nad zákonnosťou postupov orgánov činných v trestnom konaní (OČTK). Toto je len ďalší pokus odstrániť prekážku pre koaliční predstavy ako by mali OČTK postupovať voči prípadom a osobám, o ktorých si politici myslia svoje.
“Navrhli sme ÚS, aby preskúmal spôsob, akým sa používa paragraf. Chceme sa dozvedieť, či okrem práv obvinených, na ktoré sa generálny prokurátor odvoláva, majú byť zohľadnené aj práva ostatných, ktorí majú záujem na tom, aby trestný proces prebiehal riadne a rýchlo,” uviedol Baránik.
Odvolávajú sa na nadradenosť medzinárodných záväzkov
Pripomenul, že Slovensko je viazané aj medzinárodnými záväzkami, ktoré majú prednosť pred domácim právom. Jedným z nich je, aby sa trestné konanie realizovalo rýchlo, čomu podľa Baránika bráni časté využívanie sporného ustanovenia. “Pýtame sa, či má naozaj generálny prokurátor postavenie nad najvyššími súdnymi autoritami,” skonštatoval Baránik, bývalý podnikový právnik, ktorý svojimi právnymi názormi vzbudzuje minimálne údiv.
Podľa baránikovej premisy by mali byť obvinení aj nevinní ľudia alebo osoby, pri ktorých v prípravnom konaní neboli použité zákonné prostriedky a postavení pred súd, pretože si myslí, že až súd by mal zhodnotiť stav veci. Lenže spravodlivosť je slepá a nemôže prihliadať na poškodenie práv obvineného, ktorému sa takto zničí aj spoločenská reputácia.
Poslanec NR SR Lukáš Kyselica (OĽANO), ktorý odstúpil z postu štátneho tajomníka na ministerstve vnútra po prevalení svojej kauzy dvojitého agenta, zdôraznil, že opätovne sa mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje paragraf 363 TP, zneužíval obvinenými a ich advokátmi s cieľom vyvolať obštrukcie v trestnom konaní. “Aj ÚS v 2014 k paragrafu uviedol, že využitie mimoriadneho opravného prostriedku vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa mu javí ako otázne,” pripomenul Kyselica.
Cieľ: Zúžiť kompetencie generálnemu prokurátorovi
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) uistil, že podanie nie je zamerané osobne voči súčasnému generálnemu prokurátorovi. “Cieľom je dosiahnuť správne nastavenie pravidiel v trestnom konaní. Slovensko má veľmi široko postavené kompetencie generálneho prokurátora. Tento paragraf je tiež ľahko zneužiteľný,” vysvetlil Vetrák. Ak by aj ÚS skonštatoval, že ustanovenie je v súlade s Ústavou SR, odôvodnenie rozhodnutia poskytne podľa Vetráka návod do ďalších rokovaní a k ďalšej legislatívnej zmene.
Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
Podanie na ÚS, ako aj ďalšie opatrenia na nastolenie systému bŕzd a protiváh smerom ku generálnej prokuratúre podporuje aj strana Za ľudí. “Aj keď reálne jediné riešenie situácie spočíva v zmene zákona,” poukázalo pre TASR tlačové oddelenie strany. Za ľudí mrzí, že strana SaS zmarila riešenie sporného paragrafu na nasledujúcich šesť mesiacov.
“Bolo jasné, že poslanecký návrh poslanca NR SR Baránika nemá dostatočnú podporu v parlamente z dôvodu niektorých sporných ustanovení, ktoré kritizovali aj mimovládne organizácie. Keďže návrh nebol predrokovaný a následne v parlamente neprešiel, v tej istej veci možno podať ďalší návrh až o pol roka,” skonštatovalo tlačové oddelenie.
-red2-
